Pripravujeme sa na škôlku (hyper)aktívne

Napísala: Michaela Ray ( autorka knihy Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia)

Martinko bol odmalička veľmi živé dieťa. Typický chlapčisko, plný energie. Keď mal tri roky, išiel prvýkrát do škôlky. Tešil sa na nových kamarátov, hoci mu bolo smutno, že bude cez deň bez maminky.

Nástup zvládol a zdalo sa, že všetko ide podľa plánu až do momentu keď sa jeho stav veľmi zhoršil.

Bol veľmi podráždený, často chorý a začal sa báť rôznych vecí. Zo škôlky mal panický strach. Rodičom sa to nepozdávalo a šípili, že niečo nie je v poriadku. Snažili sa zistiť, čo sa deje, ale bolo veľmi ťažké dostať zo syna nejaké informácie. Dokola len opakoval, že on tam nechce ísť. Ubiehali mesiace a keďže sa jeho stav nezlepšoval, vyhľadali pomoc detskej psychologičky.

Jej sa podarilo odhaliť, že majiteľka škôlky zatvárala Martinka za trest do izolácie. Nezvládala totiž situácie, keď bol po obede unavený a podráždený. Kričala na neho a prikazovala mu, aby okamžite spravil to a to. Tento prístup nielenže nezabral, ale Martinko upadol do amoku a hodil sa o zem. Keď sa ho učiteľka pokúšala nasilu postaviť, bránil sa kopaním. A vtedy jej už rupli nervy a odvliekla ho na samotku. Toto sa opakovalo veľakrát. V snahe podmaniť si náročné dieťa, začala predstierať, že telefonuje s jeho mamou. Zistila, že zaberá keď predstiera, že mu jeho mama odkazuje to a to a zakazuje to a to a bude sa na neho veľmi hnevať, ak to nedodrží.

Kým sa rodičia dopracovali k tomuto zdrvujúcemu poznaniu, Martinkovi sa už blížili štvrté narodeniny. Za tento čas nadobudol silné presvedčenie, že je veľmi zlý chlapec. Nezaslúži si nič iné, len hrubé správanie a tresty. Jeho vnútorný smútok, strach a hnev sa navonok prejavoval ako podráždenosť, agresia, či neschopnosť sústrediť sa. Fiktívne odkazy a vyhrážky narušili jeho pocit bezpečia a preto sa bál doma povedať, čo sa v škôlke deje. Myslel si totiž, že sa bude naňho mama hnevať. Vytvorila sa prasklina v dôvere k vlastným rodičom, napriek ich najlepšej snahe.

Po tomto škandalóznom odhalení zmenili škôlku a začali chodiť so synom na psychologickú terapiu, aby sa mu zahojila nabúraná sebahodnota.

AKO UĽAHČIŤ DIEŤAŤU NÁSTUP DO ŠKÔLKY A PREDCHÁDZAŤ TAKÝMTO SITUÁCIÁM?

• Malé deti ešte nemajú vyvinutý koncept tzv "stálej konštanty", preto pri každom odlúčení prežívajú smútok, akoby prišli o danú osobu (rodiča). Dospelí už majú túto schopnosť vytvorenú a preto dokážu prežívať blízkosť osoby, ktorá nie je práve s nimi. Niekedy dokážeme túto blízkosť prežívať aj voči osobám, ktoré už nie sú na tomto svete. Napríklad, keď si spomeniem na moju babku, zahreje ma prijemný pocit, akoby bola neďaleko a tešila sa so mnou z mojej malej dcérky.

Pozn: Koncept stálej konštanty sa používa v NLP aj pri spracovaní smútku zo straty blízkej osoby. (NLP - neuro-lingustické programovanie.)

• Dieťaťu môžeme pomôcť budovať si túto schopnosť napríklad tým, že si so sebou do škôlky môže zobrať fotku maminky, napr. v nejakom medailóniku. Keď je mu ťažko, môže si maminku v medailóniku pritisnúť k sebe. Ďalšia možnosť je trénovať si bublinku bezpečia, tj. mentálne cvičenie, kde si deti vytvárajú bezpečný priestor, v ktorom môžu mať všetko a všetkých ktorých si tam prajú. Podrobne sa bublinke bezpečia a ďalším technikám na riešenie strachu venuje kniha  Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu  
• Ubezpečiť dieťa, že ho rodičia ľúbia aj keď spraví nejakú chybu. Vybudovať si dôveru, že sa môže na rodičov s čímkoľvek obrátiť. Môže sa priznať a nemusí sa báť, že bude za to potrestané. Takéto vedomie pomôže dieťaťu cítiť sa bezpečne a informovať rodičov, ak sa v škôlke deje niečo zlé. Rodičia tak môžu zavčasu zasiahnuť a riešiť situáciu. Deťom pomôžu osvojiť si tieto princípy aj zajkove príbehy v knihe
• Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia.

• Ak má dieťa veľmi živú náturu, alebo existujú iné okolnosti, ktoré môžu sťažiť učiteľke jej rolu, bolo by fajn sa o tom otvorene porozprávať s vedením škôlky. Skúste sami navrhnúť, čo zaberá na vaše dieťa v ťažkých momentoch, aby sa preťažené učiteľky v kritickom momente nemuseli uchyľovať k nevhodným riešeniam. Aj učiteľky sú len ľudia a majú obmedzenú energiu, s ktorou musia zvládnuť celú triedu. Verím, že nikto nechce naschvál ublížiť dieťaťu, ale niekedy k tomu bohužiaľ dochádza, či už z nevedomosti, alebo nedostatku vnútorných zdrojov. Téme ako zvládnuť hyperaktívne dieťa sa venuje knižka Z malého smrada dieťa.